neprialo, stále sa mi môj trip odkladá. Najskôr nie sú financie, potom čas, potom počasie...a
takto stále dokola. Pôvodne som chcel ísť do IT/RAK Dolomitov a Álp, ale nepodarilo sa.
Čas ubehol tak, že už je september a ja so svojím kamarátom, s ktorým som prešiel minulý
rok UA a RO sa rozhodujeme, že ideme. Avšak znova prišli také lejaky, že celé Rakúsko, teda
jeho južná časť mala problémy zo záplavami. Kolegovi dovolenka skončila a tak o týždeň mi
neostáva nič iné ako ísť sám. Plánujem iba predĺženú ,,víkendovku“, že v piatok skoro ráno
vyrazím a v nedeľu večer prídem...
18.9.2014 štvrtok večer...
Balím sa už asi tak vyše hodiny a premýšľam, čo mi bude treba a čo nie. Ľudia často nosia
zbytočnosti, a ja tiež nie som výnimkou. Preto redukujem moje veci na minimum a po
dovolenke znova zisťujem, žeby sa to dalo o niečo viac. Ono, niekto povie, že na 3dni stačí
malý ruksak a ísť. No ja si beriem i spací vak, karimatku a celtu. To všetko mi zaberie viac
než jeden bočný kufor. Nabalenú motorku odkladám do garáže s tušením, že ráno isto niečo
pribalím
19.9.2014- piatok:
Plánujem odchod o 6-6:30 ráno. No zaspím a tak vyrážam až o 7:15. Volím smer Stupava,
tam na diaľnicu až po Graz. Cesta do Bratislavy je fajn, aj keď sa premávka hustí autami
smerujúcimi do BA za prácou. Púšťam si Scalu- kvôli rádiu, avšak Slovenské rádia majú
mizerné pokrytie aby to zachytil malý prijímač. Chytám len A a ČR rádia. Na Záhorí bol silný
vietor, mal som obavy z cesty po diaľnici, ale našťastie sa moje očakávanie nenaplnili a tak
cesta do BA je bezproblémová. V Jarovciach na pumpe zastavujem a odstojím si dlhú radu
kvôli správe „že diaľničné známky na motorky nemáme“. Presne som si to myslel, ale nevadí
skúsil som. Aby toho nebolo málo, k tomu zle odbočím, resp. neodbočím a tak si to šmírujem
na HU hranice. Otáčať sa a do protismeru som ísť nechcel, i keď som bol úplne sám na ceste.
Otočiť sa dalo až na hraniciach, rovno pred očami dopravákov. Po otočke už som nezabudol
odbočiť a prichádzam na hranice, kde hľadám predajné miesto pre známky. Označenie tam
bolo zlé, a tak omylom sa krútim na parkovisku, ako na kurze autoškoly. To že som porušil
XY dopravných predpisov asi nikomu nevadilo, a ani to, že som šiel krížom cez chodník
a pomedzi zábrany. To všetko videl Rakúsky policajt odstavujúc kamióny, ale nevravel mi na
to nič. Kupujem si diaľničnú známku 10dňovu za 4,90€, pýtam si ju v nemčine, no neskôr pri
ďalšom zákazníkovi zisťujem, že predavač bol Slovák. Veru, dávno som si nepokecal
s našincom nemecky...
Trasa do Wien bola štandardná, premávka zhustená, ale bezpečná. A aby som nezabudol,
nutne som tankoval za krásnych 1,62€!! Do Wien vstupujem v čase rannej špičky, no na
obchvate sa to dalo prežiť a bezproblémovo sa držím v pruhu pre smer I, SLO. Už som sa
nemohol dočkať, kedy vypadnem z okolia Wien. Jazda po 4prúdovke počas toho chaosu mi
nepridávala na pocite bezpečia a pruhy sa postupne zúžili na 3 a neskôr miestami na 2. Táto
diaľnica je spočiatku nudná avšak neskôr sú tu ,,tunelíky“, pekné zákruty a mosty z výhľadmi.
Nuda tu nie je a pre tých ktorí potrebuje rýchly presun je to výhodné. Pred Graz-om stojím
a rozhodujem sa čo ďalej. Rozhodnutie padlo na Wolfsberg. Tam schádzam z diaľnice.
Znova mi klesol stav nádrže, a tak tankujem. Avšak mimo diaľnic sú ceny fajn 1,38-1,407€
za liter. Doplním plnú nádrž a počítam diaľničnú spotrebu, ktorá vychádza cez 5l/100km.
Smerujem si to na SLO hranice, no po ceste ešte zbadám na kopci dáky kostolík, tak sa
k nemu vyberiem. Konečne dáka bočná cestička, ktorú si užívam. Na vrchole je parkovisko,
teda skôr také odpočívadlo, kde stojím a prezliekam si jednu vrstvu termooblečenia. Ku
samotnému kostolu sa nedalo dostať, pretože bola tam závora a ku kostolu ešte chýbalo
500m.
 |
| prvá pauza s dlhším oddychom |
