Sezóna 2014 je v plnom prúde, a ja váham kam ísť. Keďže tohtoročné počasie moc výletom
neprialo, stále sa mi môj trip odkladá. Najskôr nie sú financie, potom čas, potom počasie...a
takto stále dokola. Pôvodne som chcel ísť do IT/RAK Dolomitov a Álp, ale nepodarilo sa.
Čas ubehol tak, že už je september a ja so svojím kamarátom, s ktorým som prešiel minulý
rok UA a RO sa rozhodujeme, že ideme. Avšak znova prišli také lejaky, že celé Rakúsko, teda
jeho južná časť mala problémy zo záplavami. Kolegovi dovolenka skončila a tak o týždeň mi
neostáva nič iné ako ísť sám. Plánujem iba predĺženú ,,víkendovku“, že v piatok skoro ráno
vyrazím a v nedeľu večer prídem...
18.9.2014 štvrtok večer...
Balím sa už asi tak vyše hodiny a premýšľam, čo mi bude treba a čo nie. Ľudia často nosia
zbytočnosti, a ja tiež nie som výnimkou. Preto redukujem moje veci na minimum a po
dovolenke znova zisťujem, žeby sa to dalo o niečo viac. Ono, niekto povie, že na 3dni stačí
malý ruksak a ísť. No ja si beriem i spací vak, karimatku a celtu. To všetko mi zaberie viac
než jeden bočný kufor. Nabalenú motorku odkladám do garáže s tušením, že ráno isto niečo
pribalím
19.9.2014- piatok:
Plánujem odchod o 6-6:30 ráno. No zaspím a tak vyrážam až o 7:15. Volím smer
Stupava,
tam na diaľnicu až po
Graz. Cesta do
Bratislavy je fajn, aj keď sa premávka hustí autami
smerujúcimi do BA za prácou. Púšťam si Scalu- kvôli rádiu, avšak Slovenské rádia majú
mizerné pokrytie aby to zachytil malý prijímač. Chytám len A a ČR rádia. Na Záhorí bol silný
vietor, mal som obavy z cesty po diaľnici, ale našťastie sa moje očakávanie nenaplnili a tak
cesta do BA je bezproblémová. V
Jarovciach na pumpe zastavujem a odstojím si dlhú radu
kvôli správe „že diaľničné známky na motorky nemáme“. Presne som si to myslel, ale nevadí
skúsil som. Aby toho nebolo málo, k tomu zle odbočím, resp. neodbočím a tak si to šmírujem
na
HU hranice. Otáčať sa a do protismeru som ísť nechcel, i keď som bol úplne sám na ceste.
Otočiť sa dalo až na hraniciach, rovno pred očami dopravákov. Po otočke už som nezabudol
odbočiť a prichádzam na hranice, kde hľadám predajné miesto pre známky. Označenie tam
bolo zlé, a tak omylom sa krútim na parkovisku, ako na kurze autoškoly. To že som porušil
XY dopravných predpisov asi nikomu nevadilo, a ani to, že som šiel krížom cez chodník
a pomedzi zábrany. To všetko videl Rakúsky policajt odstavujúc kamióny, ale nevravel mi na
to nič. Kupujem si diaľničnú známku 10dňovu za 4,90€, pýtam si ju v nemčine, no neskôr pri
ďalšom zákazníkovi zisťujem, že predavač bol Slovák. Veru, dávno som si nepokecal
s našincom nemecky...
Trasa do
Wien bola štandardná, premávka zhustená, ale bezpečná. A aby som nezabudol,
nutne som tankoval za krásnych 1,62€!! Do Wien vstupujem v čase rannej špičky, no na
obchvate sa to dalo prežiť a bezproblémovo sa držím v pruhu pre smer
I, SLO. Už som sa
nemohol dočkať, kedy vypadnem z okolia Wien. Jazda po 4prúdovke počas toho chaosu mi
nepridávala na pocite bezpečia a pruhy sa postupne zúžili na 3 a neskôr miestami na 2. Táto
diaľnica je spočiatku nudná avšak neskôr sú tu ,,tunelíky“, pekné zákruty a mosty z výhľadmi.
Nuda tu nie je a pre tých ktorí potrebuje rýchly presun je to výhodné. Pred Graz-om stojím
a rozhodujem sa čo ďalej. Rozhodnutie padlo na
Wolfsberg. Tam schádzam z diaľnice.
Znova mi klesol stav nádrže, a tak tankujem. Avšak mimo diaľnic sú ceny fajn 1,38-1,407€
za liter. Doplním plnú nádrž a počítam diaľničnú spotrebu, ktorá vychádza cez 5l/100km.
Smerujem si to na
SLO hranice, no po ceste ešte zbadám na kopci dáky kostolík, tak sa
k nemu vyberiem. Konečne dáka bočná cestička, ktorú si užívam. Na vrchole je parkovisko,
teda skôr také odpočívadlo, kde stojím a prezliekam si jednu vrstvu termooblečenia. Ku
samotnému kostolu sa nedalo dostať, pretože bola tam závora a ku kostolu ešte chýbalo
500m.
 |
| prvá pauza s dlhším oddychom |
